PROGRAM

EMBARGO 2015

04.05. - 08.05.
Ponedelok 04.05. / 9:00 Múzeum SNP

Film jako Brno

film

Vít Klusák / Filip Remunda

Česko, 2011, dokument/komédia, 72 min.

Prvomájová blokáda neonacistického sprievodu očami študentov FAMU. Dokumentárny projekt Film jako Brno je unikátna akcia 6 začínajúcich dokumentaristov ­  študentov FAMU a ich učiteľa Víta Klusáka. Na  1. mája 2011 ­ sa týchto sedem filmárov spolu s malými štábmi vydalo zmapovať situáciu v meste Brno. Výsledkom ich snaženia je film v siedmych kapitolách, ktoré portrétujú všetky mysliteľné strany barikád toho divokého dňa: neonacistov, policajtov, politikov, novinárov, Rómov a ako nezúčastnení: návštevníci a zverinec brnenskej ZOO. Film vznikol v koprodukcii spoločnosti Hypermarket Film a FAMU.

Ponedelok 04.05. / 18:00 Záhrada

VERZUS

divadlo

Koncept: 

Kristína Chmelíková, Mária Danadová

Choreografia:

Lucia Kašiarová

Svetelný a hudobný design :

 Milan Slama

Grafický desing:

Ján Chmelík

Hudba:

Martin Žiak

Produkcia:

Záhrada – Centrum nezávislej kultúry

Obsadenie:

Kristína Chmelíková, Mária Danadová

VERZUS nie je feministicky zjednodušujúci militantný manifest. V otázkach, ktoré kladie a odpovediach, ktoré prostredníctvom M.D. a K. CH. interpretuje, je zobrazenie veľmi jemné, a tým neskutočne ženské. M.D. a K. CH. sa nesťažujú. Obnažujú svoje emócie a prostredníctvom veľmi otvoreného prejavu najskrytejších sklamaní, ale aj radostí, si vytvárajú vzťah s divákmi. “Ty nie si žena. Ani v mojom vnútri nebudíš pocit niečoho ženského. Iba keď o tebe hovorím, tak ti moje slová dávajú ženský rod a moje výrazy obrysy ženstva. Ja o tebe totiž musím hovoriť s nehou a láskyplným snom, a na to si slová nájdu hlas len tak, že ťa oslovia ako ženu.”

Asi tri štvrtiny mužov a žien majú dominantný “svoj” princíp a slabší “opačný” princíp. U 20 percent ľudí je to naopak – muži majú dominantný ženský princíp a ženy mužský. Iba 5 percent populácie má dlhodobo obidva princípy vyrovnané. Krátkodobo však veľmi často meníme preferenciu oboch princípov podľa situácie, v ktorej sa nachádzame

Kedy a v ktorých situáciách sa nám prejavujú jednotlivé princípy? Kedy si dovolíme využiť ich, ktoré momenty nám to dovoľujú? Vytvárame určitý oportunizmus správania, kedy sa pred očami ostatných správame inak ako naozaj chceme?

„Aký druh života vedieš? Aké videnie je to, ktorým ťa vidím? Tvoj profil? Nikdy nie je rovnaký, ale nikdy sa nemení“

Aktivita je súčasťou projektu Záhrada. Projekt bol podporený Islandom, Lichtenštajnskom a Nórskom prostredníctvom programu Aktívne občianstvo a inklúzia, ktorý realizuje Nadácia Ekopolis v spolupráci s Nadáciou pre deti Slovenska a SOCIA – nadácia pre sociálne zmeny.

Ponedelok 04.05. / 19:30 Múzeum SNP

Manderlay

film

Lars von Trier

Dánsko / Švédsko, 2005, dráma, 139 min.

V druhej časti plánovanej americkej trilógie, založenej na motíve USA ako zem neobmedzených možností, uvádza  Lars von Trier znovu na scénu postavu Grace – hrdinku svojej predchádzajúcej snímky Dogville (Nicole Kidmanovú však vystriedala Bryce Dallas Howardová, známa z Osady M. Nighta Shyamalana). Grace a jej otec sa z Colorada začiatkom 30. rokov presúvajú do Alabamy, na starú plantáž menom Manderlay, kde sú konfrontovaní s desivou krutosťou a nespravodlivosťou otroctva. Nie je prekvapením, že Grace nemôže zostať stranou a rozhodne sa zasiahnuť. Avšak s akým výsledkom – poriadky udržiavané celé desaťročia sa rútia, ale osvedčí sa učiť otrokov demokracii?

Utorok 05.05. / 12:00 Múzeum SNP

Život a smrť v Tanvalde

film

Vít Klusák / Filip Remunda

Česko, 2013, dokument, 52 min.

Hľadanie pravdy v kauze zabitia mladého Róma v Tanvalde počas silvestrovskej noci roku 2012, kedy údajne v sebaobrane miestny občan zastrelil dvadsaťdva ročného Ladislava, otca dvoch malých detí.

Dokumentárna detektívka, v ktorej sa autori vydávajú po stopách českej xenofóbie. V Tanvalde majú namiesto námestia parkovisko a supermarkety. Zima je mrazivejšia ako vo zvyšku republiky. Rok 2012 tu začal nešťastím. Hodinu a pól po polnoci zastrelil tanvaldský senior dvadsaťdva ročného juniora. Išlo o nutnú obranu? Nebyť toho, že mladík bol Róm a strelec Gadžo, vášne by neboli prebudené. Všetko sa navyše odohralo v mesta zavretých textiliek, extrémnej nezamestnanosti a nízkej tolerancie. Natáčanie začalo pár dní po tej nešťastnej streľbe. Ukázalo sa, že rodičia zastreleného Ladislava žijú neďaleko od pána, ktorý strieľal. Ako natočiť film o nešťastí, aby nebol bezvýchodiskový? Film získal Cenu Václava Táborského na festivale Finále Plzeň 2013. Súčasťou ceny je finančná odmena 60.000 Kč, o ktorej autori prehlásili: “Hodláme z těch peněz zaplatit výrobu náhrobního kamene, který zastřelený Ladislav Tatár ml. dodnes nemá, protože si to jeho rodina nemůže dovolit. Ať už se incident, o kterém film pojednává, odehrál jakkoliv, důstojné místo posledního odpočinku si zaslouží každý.”

Utorok 05.05. / 19:00 Múzeum SNP

FÚZY MÚZY a Martina JAVOR & band

Koncert

V utorok večer prinesie Festival Embargo dvojkoncert hudobných skupín, ktoré sa stali finalistami Demovnice­_FM, dokonca Martina Javor sa stala jej výherkyňou. Prešovská trojica Fúzy Múzy  pozostávajúca z troch členov Stano Kořínek (bicie), Ľuboslav Krajňák (gitara) a Juraj Staviarsky (basa) sa môže pýšiť silným špecifikom. Ich hudba, hoci zásadne inštrumentálna, dokáže bez problémov dosiahnuť oveľa väčšiu úroveň fanúšikovského potešenia ako iné (nie len slovenské) kapely, ktoré sa snažia preraziť najmä silou refrénu. Ich hudba je založená na pevnom podklade bicích nástrojov, chytľavej basovej linky a gitare, ktorá zachytáva tú správnu atmosféru. Bratislavská pesničkárka Martina Javor  hrá na gitare, spieva a tvorí vlastné texty piesní. Od roku 2008 hráva spoločne  s partiou šikovných mladých muzikantov. Výsledok – vnímavému publiku určený, jemne melancholicky ladený nu-folk s prvkami bluesu či nu-jazzu s mierne punkovým výrazom. Kapela funguje v zložení: Martina Javorová – spev, akustická gitara, Ján Kružliak, ml. – husle, Valér Miko – klávesy, Peter Bulík – elektrická gitara, Miloš Bulík – basgitara, Roman Kovács – perkusie.

Streda 06.05. / 09:00 Múzeum SNP

Náš vodca

film

Denis Gansel

Nemecko, 2008, dráma/thriller, 110 min.

Nemecko. Súčasnosť. Učiteľ gymnázia Rainer Wenger sa rozhodne počas jednotýždenného projektu na tému „Štátne formy“ vyskúšať pokus, aby názorne zhmotnil študentom počiatok diktatúry. Pedagogický experiment má však ničivé následky. Najprv to začalo neškodne s pojmami ako disciplína a pospolitosť, ale behom niekoľkých dní  sa teória zmenila na prax. Názov projektu: Vlna. Už na tretí deň  tí študenti, „ktorí rozmýšľajú inak“  začínajú odstraňovať a odstrkovať. Keď sa situácia na turnaji vo vodnom póle nakoniec vyhrotí, rozhodne sa učiteľ experiment zrušiť. Už je ale neskoro! Vlna sa už dávno dostala mimo kontrolu…

Streda 06.05. / 18:00 Záhrada

Krajina nepokosených lúk

divadlo

Autor textu:

Mikuláš Hoblina Šahanský

Réžia:

Iveta Ditte Jurčová

Dramaturgia:

Michal Ditte

Výtvarný koncept:

Milan Mikula, Iveta Ditte Jurčová, Marika Šebeňová, Miroslav Sedlák

Kostýmy:

Elena Maťová

Hudba:

Karol D. Horváth, Dr. Pezynskyj

Produkcia:

Sandra Polovková

Obsadenie:

Branislav Matuščin, Iveta Ditte Jurčová, Michal Ditte, Ondrej Remiáš

Súčasná výpoveď tvorcov o stave Slovenska, v mnohom ide o hyperbolizovaný pohľad na seba samých – učupených pod Tatrami

Prečo si Slovák neváži, že je Slovák? Táto inscenácia možno prelomí embargo neúcty  a začneme si vážiť to, čo máme a kým sme. Krajina nepokosených lúk  je o nás, môže nám otvoriť dvere k odpovediam na otázky, na ktoré sa bojíme opýtať, hoci nás zaujímajú.

Inscenácia je megametaforickou správou o Slovensku a Slovákoch. Prazvláštne jazykové obrazy odkazujú na formovanie slovenského národa, na budovanie vlastnej identity, na vzťah k pôde, k územiu, k domovu, k tradíciám, ale sú aj o našom vykročení z priemernosti, xenofóbii a o nespočetných migračných vlnách smerom na západ. Mikuláš Hoblina Šahanský vytvoril v štrnástich obrazoch niekoľko novodobých mýtov opierajúc sa o slovanskú mytológiu, ktorá je presiaknutá vlkolakmi, čarodejnicami, hladom a tmavými nocami s mesiacom v splne, ale motívy čerpal aj zo slovenských ľudových rozprávok, ktoré sú zase plné zamordovaných panien, silných junákov, krvi a strachu.

Inscenácia využíva výrazové prostriedky bábkového divadla, videoartu a rozhlasovej hry.

Krajina nepokosených lúk voľne  nadväzuje na trojicu komunitných projektov realizovaných tímom Divadla Pôtoň, počas rokov 2010 – 2012, v spolupráci s tímom SPOTs na košickom sídlisku Terasa a to v rámci sprievodných programov Európskeho hlavného mesta kultúry – Košice 2013.

Štvrtok 07.05. / 09:00 Múzeum SNP

Levie srdce

film

Dome Karukoski

Fínsko / Švédsko, 2013, dráma, 99 min.

Teppo je radikálny neonacista, ktorý pevne stojí za svojimi názormi a predsudkami. Zároveň však túži po láske a rodine. Keď stretne atraktívnu čašníčku Sari, všetko sa zdá ideálne, kým nespozná jej malého černošského syna Rhamua. Teppo tak stojí pred ťažkým rozhodnutím – splní si svoj sen o otcovstve a rodine alebo zostane verný svojej celoživotnej viere a presvedčení založeného na diskriminácii, ignorácii a nenávisti? Situáciu navyše sťaží Teppov brat Harri a vodca skinheadov je tak nútený urobiť jasné rozhodnutie, ktoré však môže mať fatálne následky pre neho aj pre tých, ktorých miluje.

Štvrtok 07.05. / 18:00 Záhrada

OBEŤ

divadlo

Autori textu:

Ivan Jurečka, Pavel Štourač

Réžia

Pavel Štourač

Dramaturgia:

Jana Pilátová

Výtvarný spolupráca:

Helena Štouračová, Kristýna Patková

Hudba:

Alessandro la Rocca, Lianca Pandolfini, Pavel Štourač

Svetlá:

Martin Janda, Michal Puhač

Obsadenie:

Ivan Jurečka, Alessandro la Rocca, Kateřina Šobáňová, Zuzana   Smolová

Obeť je o narúšaní informačného embarga po druhej svetovej vojne. Keď  v roku 1945 boli postupne oslobodzované koncentračné tábory na území Nemecka a Poľska, začal sa svet dozvedať o tom, čo sa za ich múrmi a drôtmi dialo. Vtedy to bolo embargo, teraz je to už  fakt, na ktorý mnohí zabúdajú. Historické udalosti, by sme si mali pripomínať, aby sme neopakovali chyby z minulosti. Touto inscenáciou sa narúšajú embargá citu a psychiky človeka, ktoré druhá sv. vojna spôsobila na ľudských dušiach.   

Autorský projekt Ivana Jurečku Obeť v réžii Pavla Štourača je divadelnou fikciou.  Rozpráva príbeh muža, ktorý jedného májového dňa roku 1949 vstúpi do prístavnej čakárne. Chystá sa na cestu do zámoria. Je však zadržaný. Nasleduje výsluch, na ktorého základe je predaný súdu. Behom súdneho procesu postupne vychádzajú najavo skutočnosti o pravej identite súdeného i šokujúce informácie o tom, čo sa v dialo Osvienčime. Na základe všetkých zistených faktov je mu dokázaná vina a je odsúdený k smrti. ● Tento príbeh sa však nikdy nestal. Napriek tomu, že v tej dobe už boli známe fakty o osobách zodpovedných za genocídu Židov počas druhej svetovej vojny.   ● Monodráma Obeť je pokusom pochopiť nepochopiteľné. Nesúdi, iba predkladá fakty, ktoré hovoria samy za seba. Spracováva témy lekárskej aj ľudskej etiky v hraničnej životnej situácií. Vypovedá o genéze opojenia mocou, o otázkach zmysluplnosti či nezmyselnosti ľudského utrpenia, o ľudskej odvahe, i zbabelosti. Snaží sa odkryť diabolskú techniku postupne plaziaceho sa zla, ktoré sa rozvíja na živej pôde ľudskej ľahostajnosti a alibizmu.

Historické pozadie ● Ešte na konci druhej svetovej vojny začalo pátranie po tých, ktorí boli za  zverstvá v koncentračných táboroch zodpovední. Mnohí boli zatknutí a predaní spravodlivosti, mnohí unikli. V ich úteku z Európy im pomáhali tak ako ich bývalí nacistickí spolupracovníci, tak bohužiaľ aj niektorí predstavitelia Vatikánu a švajčiarskeho Červeného kríža.

Po predstavení Obeť nasleduje beseda s autorom inscenácie Ivanom Jurečkom.

Piatok 08.05. / 18:00 Záhrada

Všade tá rieka...

divadlo

Autori textu:

Viki Janoušková s citáciami Laholu, Dobšinského, Špitzera, Roznera, Kalinovej, Szatmáry

Réžia

Viera Dubačová

Dramaturgia:

Ľuba Lesná, Viki Janoušková

Scéna a Kostýmy:

Dušan Krnáč

Hudba:

Miloš Janoušek, Michal Ďuriš, Jakub Janoušek

Produkcia:

Matej Chudic

Obsadenie:

Judita Hansman, Michal Ďuriš, Ivan Martinka

Inscenácia Všade tá rieka je silnou výpoveďou o nie tak dávnej minulosti, v ktorej sloboda a rovnosť boli iba slová, ktorých význam bol v každodennom živote pre mnohých ľudí iba nenaplneným snom. Obmedzovali ich embargá z každej strany, hlavne embargo slobody prejavu bolo najciteľnejšie.

 „Pri rozhovoroch s pamätníkmi a aktérmi dôb nedávno minulých mám často pocit, že sa pohybujem ako slon v porceláne. Veľmi citlivo musím hľadať svoj vnútorný pevný bod, z ktorého by som mala právo na veci nazerať…“ povedala autorka Viki Janoušková.

V inscenácii sú použité autentické citáty z diela Leopolda Laholu (1918 – 1968), ale aj z korešpondencie medzi Laholom a Špitzerom, či Špitzerovej knihy Nechcel som byť Žid. Rovnako na dokreslenie doby sa stretávame s autentickými výrokmi Laholových súputnikov: Jána Roznera, Agneši Kalinovej, ale aj z rozprávok Pavla Dobšinského, ktorého si Lahola veľmi vážil a dokonca ho nazval najlepším slovenským spisovateľom.

Pohľad späť na uplynulé štyri roky sa existencia TICHA a spol. (2010) a Platformy nezávislých divadiel (2013) – Prešporské divadlo, zoskupenie Med a prach a Stopy snov začína formovať do obrazu akéhosi profesionálneho divadelného laboratória, pomenovávajúceho svoje špecifické témy, hľadajúceho svojské divadelné prostriedky a postupy. Zároveň je z tohto obrazu nášho divadelného priestoru cítiť otvorenosť každej pozitívnej a hodnotovej tvorivosti.

Piatok 08.05. / 19:00 Klub 77

HUMANOID a KURKUS

Koncert

Banskobystrická kapela Humanoid v zložení Tomáš Findra – klávesy, vocals, Michal Badínsky – gitara, Branislav Podkonický – basa, Martin Leškanič – bicie, Roman Kerner – saxofón, vocals a Ivo Gál – spev sa predstaví v rámci Festivalu Embrargo  v piatok v Klube 77. Táto šesťčlenná funk-triphopová kapela, hrajúca hudbu s dobrými slovenskými textami a elektronickým zvukom patrí taktiež medzi finalistov Demovnice_FM. Popovo- vulgárna a dance-folková kapela Kurkus vznikla v roku 2011 v Košiciach, predstaví sa v zložení Knieža Laureatus Pixtibaxti – vocals, gitara, Honoré – basa, vocals a Obalajtman – bicie, vocals.