PROGRAM
EMBARGO 2018
09.12. - 12.12.
Nedel'a 9.12. / 17:00 Záhrada
Spoločne proti nenávisti
panelová diskusia o medzináboženskom dialógu
Moderátor:
Mário Nicolini
Hostia:
Mohamad Safwan Hasna – muslimský imám
Ondrej Prostredník – evanjelický kňaz
Felix Mária – katolícky kňaz a mních
Mnohé extrémistické skupiny využívajú náboženské slogany (napr. “za Boha a za národ”), aby získali legitimitu. Väčšina duchovných rôznych svetových náboženstiev však tieto hlasy odmieta. Diskusia má za cieľ poukázať na spoločné menovatele troch monoteistických náboženstiev, na ktorých možno budovať vnímavú a rozmanitú spoločnosť, s akcentom na toleranciu a úctu. Diskusiou sa organizátor snaží reflektovať eskalujúcu nenávisť voči všetkým iným a všetkému inému, čo častokrát pramení z neznalosti, strachu či sprostredkovaných stereotypných vzorcov.
Načrtneme hranice medzi politikou, náboženstvom a vierou, a venovať sa budeme aj ľudskoprávnym otázkam vo vzťahu k niektorým náboženským zvykom a pohľadom na manželstvo, sexualitu a výchovu. V kontexte demokracie a slobody slova budeme hovoriť o zobrazovaní náboženských symbolov a postáv, ich zneužívaní a znevažovaní vo verejnom priestore.
[Diskusia sa uskutoční v rámci projektu “Spoločne proti nenávisti”, ktorý realizuje Islamská nadácia na Slovensku v rámci dotačného programu MS SR na presadzovanie, podporu a ochranu ľudských práv a slobôd a na predchádzanie všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie.]
Nedel'a 9.12. / 19:00 Záhrada
Passing Observer
Robo Švarc & Šimon Chovan
multimediálna inštalácia
Passing Observer konfrontuje prvky násilia vo verejnom priestore s prvkami právneho pozitivizmu. Človek, ako chodec v sociálnom priestore, je denne vystavený prítomnosti latentného násilia, proti ktorému je zároveň vybavený vedomím alebo nevedomím vlastných základných ľudských práv, ktoré sú garantované ústavou. Vzťah medzi zachovaním osobnej integrity jednotlivca a jeho individuálnymi právami (a povinnosťami) spoluvytvára dynamickú štruktúru demokracie. Demokratizácia spoločnosti totiž postupuje ruka v ruke s pozitivizovaním práva. Súčasné európske ústavy majú solídny základ, ktorého bránenie je momentálne veľmi aktuálne. Ako vieme z minulosti – karikovanie právneho pozitivizmu vedie neodvratne k oddemokratizovaniu spoločnosti.
Nedel'a 9.12. / 20:00 Záhrada
ALXNDR LONDON
koncert
Britský spevák a hudobník eritrejského pôvodu Alxndr London, vychádzajúca hviezda avantgardného R’n’B a afropunkový performer. V roku 2016 sa dostal na zoznam “umelcov hodných sledovania” britského Radio 1. Jeho najnovšie EP 2023, ktoré vyšlo pod labelom The Spectacular Empire ghetofuturistisckého hudobníka Gaika. London do svojej tvorby primiešava prvky afrofuturizmu a londýnskej ghetto scény a pracuje s odkazmi na africkú diasporu, ktorej predstavitelia boli vykorenení a nanovo hľadajú svoju tradíciu.
Ponedelok 10.12. / 14:00 BARBAKAN
Present Perfect Progressive - LUDUS
Adam Engler
intervencia do verejného priestoru
Názov Present Perfect Progressive odkazuje na dve radikálne odlišné interpretácie svojho významu: na jednej strane je označením štruktúry gramatického času v anglickom jazyku (v preklade „predprítomný priebehový čas“), na strane druhej v sebe ukrýva pojmy ako „prítomnosť/súčasnosť“, „dokonalosť“ a „pokrok“. Je v ňom zakódovaná istá kontinuita a príchuť pohybu.
Present Perfect Progressive bol tiež názov pre inštaláciu, ktorá rámcovala tri autorove diela, ktoré vznikli v rámci jeho bakalárskeho štúdia na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici (2016-17). Jednalo sa o diela ZLOVAKIA (grafika), Teritórium (očakávania pohostinnosti) (socha/objekt) a Karikatúra (interaktívna inštalácia). Dve z týchto diel boli vystavené v rámci programu festivalu EMBARGO | METROPOLIS 2017.
Tento rok Present Perfect Progressive rámcuje umeleckú intervenciu vo verejnom priestore na tému „štátnosti“ pod názvom LUDUS. Prostredníctvom interakcie bude autor-performer vyzývať okoloidúcich ľudí, aby sa zapojili do hry/hrania s vojenskými čiapkami. Tie boli vyrobené z papiera metódou participácie deťmi od 6-14 rokov, ktoré na ne počas hry a rozhovorov o mieri maľovali štátne vlajky.
Autor pri počte čiapok 191 vychádzal z počtu štátov uznaných Organizáciou Spojených národov. Tým nepriamo odkazuje na realitu prerozdelenia sveta, ktorá nie je konečná. Posudzovanie „štátnosti“ či „suverenity“ štátu závisí od viacerých kritérií ako aj definícií v medzinárodnom práve.
Intervencia Adama Englera kladie otázku o povahe národných štátov – o tom, ako a čím sami seba identifikujú. Čo všetko je schopný vyvolať jeden znak? Čo všetko môže spôsobiť jednoduchý symbol v emóciách a rozhodovaniach občanov, ktorí sa cítia byť súčasťou takzvanej národnej jednoty, ktorá je v konečnom dôsledku len najvyššou fikcionalitou – efektívnym nástrojom moci? Kedy a kde toto všetko ostáva stále v rovine detskej hry, a kedy už zahrávanie môže byť nebezpečné?
Ponedelok 10.12. / 16:00 AF STAGE
FREIRAUM
prezentácia projektu a diskusia s hosťami
Projekt FREIRAUM iniciovala centrála Goetheho inštitútu v roku 2017, kedy vytvorila priestor na spoluprácu 38 miestnych organizácií s pobočkami Goetheho inštitútov v jednotlivých krajinách. Zo Slovenska je to Záhrada a Goetheho inštitút v Bratislave. Tieto miestne tandemy sa v ďalšej fáze projektu spojili s ďalším zo zahraničia. Záhrada je tak v tandeme s Temporary Academy of Arts (P.A.T.) z Atén.
Obe organizácie pristúpili k téme FREIRAUM podobným spôsobom, avšak s rozdielnymi výstupmi. Ešte pred začiatkom spolupráce si stanovili dve výskumné otázky, na ktoré ďalej nadviazali aktivitami vo svojom miestnom prostredí.
SK: Akými spôsobmi môžeme ovplyvniť verejný diskurz na témy hraníc, slobody a demokracie?
GR: Aké sú limity tzv. slobody slova – existujú nejaké viditeľné či implicitné obmedzenia?
V prezentácii sa o svoje postrehy a výzvy vo vzťahu k slobode slova a demokracii v Európe podelia hlavní účastníci projektu zo Slovenska a Grécka.
Ponedelok 10.12. / 16:00 CO-WORKING
Crossing Eyes and Lands
Hamza Makhchoune
výstava fotografií
Výstava fotografií dobrovoľníka z Maroka, ktorý dostal možnosť v rámci Európskej dobrovoľníckej služby programu Erasmus+ dokumentovať umelecký a komunitný program kultúrneho centra Záhrada v Banskej Bystrici. Avšak neušlo mu ani iné občianske, spoločenské a politické dianie na Slovensku. V júni 2018 v rámci projektu FREIRAUM dokumentoval cestu do Atén, ktorej účelom bolo spoznať ďalšiu podobu demokracie a nadviazať bližšiu spoluprácu s miestnym kolektívom kurátorov a umelcov z Temporary Academy of Arts (P.A.T.). Hamza v rámci pobytu v Schengenskej zóne navštívil tiež ďalšie veľkomestá Európy (Krakow, Paríž, Amsterdam, Praha, Miláno). Zaznamenával krásu budov a architektúru, ročné obdobia, krajiny či portréty neviditeľných ľudí z ulice, ich príbehy. Popritom hmyz, včely a kvety.
Široký záber motívov je prirodzenou súčasťou objavovania autorovych perspektív a životných križovatiek. Každá fotografia je jedinečná, no dopracovať sa k nej niekedy znamenalo nafotiť ich priveľa, čo výber vždy sťažuje. Osobité vnímanie farebnosti fotkám dodáva ilúziu dokonalej sýtej maľby; viac než kompozíciou prekvapia ostrosťou, námetom či detailom. Mnohé z autorských fotografií majú silne výtvarný a dokumentačný charakter; iné možno označiť za experimentálne, vychádzajúce najmä z technických nastavení fotoaparátu, použitia dlhej expozície či vytrvalej post-produkcie.
Ponedelok 10.12. / 18:00 AF STAGE
Spýtaj sa vašich: '68
premietanie dokumentu a diskusia s autorkou Pavlínou Morháčovou
námet: Barbora Berezňáková a Pavlína Morháčová
réžia: Barbora Berezňáková
producent: Známa firma, s.r.o.
koproducent: RTVS, Film Generácia o.z.
26 min.
Distribučná premiéra: 21. 08. 2018
Film Spýtaj sa Vašich: 68 je pútavou “oral history” mozaikou emocionálne ladených výpovedí obyčajných ľudí s fotogenickými dokrútkami, dynamická vizuálna ukážka premýšľania o dobe, pohľadnica z roku 1968, so všetkým, čo sa nás týka/lo.
Vo filme vystupuje vyše tridsiatka ľudí, ktorí odpovedajú na otázku, čo robili 21. augusta 1968. Ide o obyčajných ľudí a ich spomienky, ktoré gradujú od bezmocných situácií pozorovania diania v tom období až po dramatické zmeny v živote a osudoch týchto respondentov. Rezonuje téma emigrácie, odvahy, rodinných vzťahov, spoločenskej rezistencie malej krajiny voči rozhodnutiam veľkých mocností a iné. Film ponúka pohľad na paralelu so súčasnou situáciou v retrospektíve minulých skúseností.
Transmediálny projekt je unikátnym živým pamätníkom k udalostiam 21. augusta 1968 – vstupu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa. Formou filmového dokumentu, online portálu a diskusií spojených s premietaním vytrháva historické udalosti z učebníc dejepisu a podnecuje medzigeneračný dialóg.
Ponedelok 10.12. / 20:00 Záhrada
AniMak
Divadlo Akadémie umení
autorská divadelná inscenácia
účinkujú:
Andrea Juhásová, Katarína Gurová, Andrej Polakovič, Adriána Gandžalová, Filip Sirotiar, Katarína Baranyai, Eva Javorská, Pavol Olešňan
scenár:
Katarína Vozárová
koncept:
Petra Kovalčíková, Katarína Vozárová
dramaturgia:
Katarína Vozárová
scénografia:
Michal Bugáň
kostýmy:
Alžbeta Vakulová
hudba:
This is Kevin
réžia:
Petra Kovalčíková
pedagogical supervision:
prof. MgA Jan Vedral
“Každý si nesie svoj dvojkríž.”
Tisícky ľudí každý deň uskutočňujú mechanické rituály nanútené civilizáciou. A zabudli, už ani netušia o rituáloch pôvodných, ktoré dávali zmysel. Ich srdcia spia. Prebudia sa?
Inscenácia vznikla kolektívnou tvorbou na tému “hľadania identity v súčasnej konzumnej a multikultúrnej spoločnosti”. Žijeme vo svete vyprázdnených významov?
Príbeh sa sústredí na nemanželského chlapca, Jozefa Maka, ktorý sa svojim špecifickým, spoločensky podmieneným a rodinnou situáciou determinovaným správaním, snaží zapadnúť do sveta, v ktorom ho vlastne nik nechcel a nečakal.
“…nemohol byť Jano, nemal byť AniMak.”
Utorok 11.12. / 16:00 Záhrada
Politické extrémizmy a iné výzvy demokracie na Slovensku a vo Švédsku
Jonathan Leman & Rado Sloboda
prednáška/diskusia
Obaja prednášajúci majú dlhoročné skúsenosti s monitorovaním extrémistických tendencií a odbojom voči nim v príslušných krajinách – na Slovensku a vo Švédsku. Z pozície výskumníkov a občianskych aktivistov odprezentujú svoje zistenia týkajúce sa vzostupu extrémistických hnutí a ich (ne)oficiálnych aktivít. Predstavia vlastné pohľady na to, ako sa dá týmto hnutiam odolávať a načrtnú výzvy, ktorým Európa čelí vo vzťahu k anti-demokratických hlasom v našej spoločnosti. Po prednáškach nasleduje diskusia s účastníkmi.
Jonathan Leman pracuje pre časopis EXPO vo Švédsku, v ktorom má na starosti výskum a monitoring organizovaných prejavov rasizmu a neznášanlivosti. Jeho náplňou je dokumentovať činnosť neonacistických a neofašistických organizácií; ich nástroje propagandy, stratégie a kriminalitu. Leman pravidelne vedie workshopy a prednáša na témy extrémizmu vo Švédsku. Nedávno za svoju prácu dostal cenu Raoula Wallenberga.
Rado Sloboda je občiansky aktivista, publicista, moderátor, spolumajiteľ banskobystrického kníhkupectva Artforum a spoluzakladateľ občianskej iniciatívy Nie v našom meste. Spolupracoval na viacerých kampaniach a projektoch na zvyšovanie povedomia o princípoch demokracie a aktívnom občianstve. Viedol prednášky a workshopy na rôzne ľudskoprávne a menšinové témy. V súčasnosti je riaditeľom Amnesty International Slovensko.
Utorok 11.12. / 18:00 Záhrada
Nový nacionalizmus v srdci Európy
Tomáš Rafa
filmová projekcia (50 min, 2017)
„Tomáš Rafa je umelcom zameriavajúcim sa na aktuálne dianie. Jeho umeleckými nástrojmi sú fotoaparát a kamera. V situáciách, keď sa na niektorom mieste zhromažďujú davy ľudí, Rafa vybavený technikou nasadá do vlaku s cieľom byť pri tom. Je v neustálom pohybe – zaznamenáva, zbiera, archivuje, no i organizuje a publikuje na sieti. Archív jeho kontinuálneho projektu s názvom Nový nacionalizmus v srdci Európy (od roku 2009) obsahuje fotografie a videoreportáže demonštrácií, blokád a protestov. Svojím dlhodobým záujmom o jednotlivé témy dosahuje kredibilitu, ktorá je v angažovanom umení dôležitým meradlom. Diela Tomáša Rafu sa dotýkajú politických udalostí, vyvolávajúcich verejnú diskusiu, na ktorej sa autor sám zúčastňuje – ako umelec aj aktivista. Etika zohráva v jeho tvorbe rovnakú úlohu ako estetika.
Na problémy súčasnej spoločnosti, ktorým sa venuje tvorba Tomáša Rafu, neexistujú jednoduché odpovede. Umenie tam zohráva rolu zrkadla spoločenských nálad, reakcia je úlohou publika. Vývoj vo svete dokazuje, že v stave spoločenskej apatie väčšiny nevíťazí automaticky humanizmus, ale netolerancia k slobode a rôznorodosti. Dôležité je preto zaujať aktívny prístup a postaviť sa nespravodlivosti, či už v rovine informovania, zapojenia sa do diskusie, alebo v rovine priamej intervencie.“
Lenka Kukurová (kurátorka výstavy Paradox tolerancie v Kunsthalle LAB, Bratislava, 2018)
Utorok 11.12. / 20:00 Záhrada
Európa dnes: (Nové) demokracie alebo post-demokracia?
panelová diskusia
moderátor:
Michal Hvorecký – spisovateľ, prekladateľ
Hostia:
Andrej Findor – politológ
Zuzana Mistríková – líderka študentského hnutia novembra 1989, filmová producentka
Táňa Sedláková – občianska aktivistka, psychologička
“Paradox tolerancie: Bezhraničná tolerancia nevyhnutne vedie k vymiznutiu tolerancie ako takej. Ak zahrnieme bezhraničnou toleranciou aj netolerantných, ak nie sme pripravení brániť tolerantnú spoločnosť voči netolerantnej, spolu s tolerantnou spoločnosťou prídeme aj o toleranciu.”
– Karl Popper, Otvorená spoločnosť a jej nepriatelia, 1945
Aké sú súčasné formy demokracie v Európe? Alebo žijeme v dobe post-demokracie? Prečo je koncept demokracie stále živý, a prečo je potrebné ho udržať? Existujú možnosti, ako súčasné demokracie transformovať, aby sme zabránili ich rozkladu?
Budeme sa rozprávať o 2 zásadných otázkach:
AKO SA BRÁNI DEMOKRACIA?
Ako sa vyrovnať s popperovským paradoxom tolerancie ? Ako sa majú demokracie demokraticky vyrovnať s antidemokratickou mentalitou extrémistov, populistov a autokratov? Čo môže robiť obyčajný človek pre obranu demokraciu?
JE DEMOKRACIA NA PREDAJ?
Oligarchizácia demokracie: politici potrebujú volebné víťazstvá, na ktoré si najímajú PR agentúry, expertov na sociálne siete a pod. Účty za ich služby platia zo sponzorských príspevkov, v mnohých prípadoch ide o finančné skupiny, ktoré majú záujem takýmto spôsobom získavať výhody či ústupky pri ich biznise.
Streda 11.12. / 15:00 AF STAGE
„Mystériá sa odohrávajú na hlavnej stanici“
Joseph Beuys
prednáška/film
“Beuys”, 107 min, DE, 2017
réžia:
Andres Veiel
Pokiaľ sa v povojnovom období nejaký umelec intenzívne a kontinuálne zaoberal vo svojej práci otázkami základných ľudských práv, slobody, demokracie – a to v súvislosti s globalizáciou, neoliberalizmom a ekológiou – tak to bol práve Joseph Beuys. Beuys predstavuje večnú tému diskusií o sociálnom umení. Po Beuys-explózii v 90. rokoch minulého storočia, keď bolo publikovaných vyše sto monografických štúdií o jeho diele; keď jeho retrospektívy putovali z jednoho renomovaného múzea do druhého; sa v poslednej dobe objavil pochopiteľný útlm. Toto prázdno „po Beuysovi“ sa pokúsil vyplniť nesmierne kritickou biografiou s rovnomenným názvom Beuys H.P. Riegel (2013). Zatiaľ posledným zásahom do tejto nekončiacej „hádky“ o jeho diele a osobe je film Beuys Andresa Veiela, ktorý získal ocenenie „Zlatý Medveď za najlepší film“ na Berlinale 2017. 5. ročník festivalu Embargo zakončíme premietaním Veielovho filmu, ktorému bude predchádzať krátka prednáška Roba Švarca.
Streda 11.12. / 18:00 Záhrada
Hrdinovia medzi nami: Xenofóbia
"Kde sa v slovenskej spoločnosti berú predsudky voči cudzincom?"
premietanie dokumentu a diskusia s tvorcami
Historicky zakorenený strach z cudzieho sa osvedčil ako funkčný nástroj manipulácie s verejnosťou. Vo filme sledujeme ako politici využívajú atmosféru strachu a tiež to, ako mení mladá iránska komička predsudky a vlastné zlé skusenosti na vtipy.
“Slovensko je krajinou Slovákov. S výrokom súhlasilo 68% respondentov.” (zdroj: Verejná mienka v oblasti pravicového extrémizmu, OSF 2012)
“Slovensko je do značnej miery xenofóbne. Vidíme to nielen v politike, ale aj v prejavoch ľudí na sociálnych sieťach. Podľa mňa je to trochu desivé, že sa až tak bojíme. A myslím, že je dôležité na to upozorňovať, ukazovať to, aby sme mali vôbec vôľu narábať s týmto naším strachom.” Barbora Sliepková, režisérka
“HRDINOVIA MEDZI NAMI” je séria projekcií a diskusií pre školy aj verejnosť. Príďte sa pozrieť a diskutovať o hrdinstve s našimi filmovými hrdinami, režisérmi aj odborníkmi. Aj vy môžete prispieť k zmene.Zaujali nás príbehy osobnej odvahy ľudí, ktorí sa nebáli postaviť nekalým praktikám v školstve, zdravotníctve či verejnej správe. Na rozdiel od mlčiacej väčšiny títo ľudia zaujali postoj, a napriek nepriaznivým okolnostiam sa nevzdali. Stali sa pre nás inšpiráciou. Sú to hrdinovia medzi nami. Teraz sa s nimi môžete stretnúť a hovoriť o tom, ako svojím konaním môže každý z nás prispieť k zmene aktuálneho stavu spoločnosti.
Streda 11.12. / 20:00 Záhrada
Poznámky o slobode (slova) & cenzúre
scénické čítanie
Hana Ponická | Peter Karvaš | Václav Havel | Ladislav Novomeský a iní
účinkujú:
Alena Sušilová, Simon Juhász, Samuel Gáfrik
dramaturgia:
Milan Zvada
réžia:
Petra Kovalčíková
Koláž literárnych a dramatických textov o (ne)rozhodnosti, slobode, arogancii moci, fašizme, povstaniach, svedomí, vine a nevine. O limitoch slov a činov. O prenasledovaní. O nás, o dobe. Až po dnes.